Ako navýšiť financie v zdravotníctve a pritom znížiť odvodové zaťaženie

Autor: Ivan Mendrej | 20.12.2015 o 21:39 | (upravené 4.2.2016 o 10:20) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  603x

Štát už viac ako 20 rokov neplatí plnú výšku zdravotného poistenia za svojich zamestnancov a tým spôsobil výpadok financií v tomto rezorte v hodnote niekoľko miliard EUR.

To v akom stave sa nachádza naše zdravotníctvo je každému kto aspoň raz bol u lekára úplne jasné. Z dôvodu zlého financovania, ale aj riadenia sa dostalo do žalostného stavu. Tento stav pretrváva už dlhé roky a nikto ho nijako radikálne neriešil. Robili sa rôzne kozmetické úpravy a pokusy, ale nič ozaj významné v riešení tohto problému nenastalo.

Štát už viac ako 20 rokov neplatí plnú výšku zdravotného poistenia za svojich poistencov a tým spôsobil výpadok financií v tomto rezorte v hodnote niekoľko miliard EUR. V prípade, že by si plnil odvodovú povinnosť v plnej výške, tak by nastal výrazný nárast financií v rezorte a pritom by mohlo prísť k zníženiu odvodového zaťaženia.
Nikto neprišiel s riadnou koncepciou financovania zdravotníctva ktorá by fungovala. Každá vláda riešila len jednu stranu a tým len viacej krivila celý systém až tak, že prestáva fungovať a kolabuje. Všetko nahráva špekulantom, ktorí majú dobrú príležitosť sa na ňom obohacovať.

Najväčší problém je hlavne v tom, že štát neplatí v plnej výške za svojich poistencov. Nie je možné aby zdravotníctvo fungovalo bez toho, aby štát začal platiť poistenie v plnom rozsahu tak ako všetci. Štátny zamestnanci sú zabezpečení rovnako a až nadštandardne, ale nie je za nich platené ani štandardne tak ako platia ostatní. Keby všetci povedali, že budú platiť toľko ako štát celý, systém by sa zrútil. Toto treba v prvom rade vyriešiť bez ohľadu kde na to štát zoberie prostriedky. Pri správnejšom prerozdelení sa finančné prostriedky nájdu aj keby sa museli nejaké populistické projekty zastaviť. Štát nemôže byť najväčší lúzer. Spravodlivosť a rovnosť všetkých v platení musí byť základ, ináč sa nikdy nič nevyrieši.
Dlhodobé neplatenie zdravotného poistenia v plnej výške zo strany štátu t.j. 10%, ale len cca 4,16 %, drží dlhodobo zdravotníctvo podfinancované a v podstate len živorí.

Zdravotnícky personál nie je dostatočne ohodnocovaný. Za svoju zodpovednú a namáhavú prácu nedostávajú potrebné finančné ohodnotenie. Pre nedostatok pracovníkov sa musí robiť veľa nadčasov čo vedie k vyčerpanosti a následne nižšej výkonnosti.
Za viac 20 rokov štát ukrátil svojich občanov v zdravotníctve o niekoľko miliard EUR!!!  Preto to dnes vyzerá tak ako vyzerá. Nedávne vyhlásenie ministra zdravotníctva, že zdroje v rezorte sa navýšia o 275 miliónov EUR, a že tým pádom budú peniaze na všetko potrebné je nezodpovedné a poukazuje na to, že štát nemá záujem seriózne riešiť tento problém a naďalej sa chce správať ako lúzer!  Spomínané milióny sa majú získať tak, že od aktívnej časti populácie (podnikateľov, zamestnancov súkromných firiem), vyberie štát viac peňazí.
Pýtam sa prečo? Prečo najprv štát nezaplatí to čo má a tak nerieši problém? Dokedy bude zdierať viac a viac svojich občanov? V tomto kontexte akékoľvek balíčky vyznejú úplne ako trápne populistické gestá. Najprv štát občanov zoderie z posledného a potom im formou balíčkov vráti omrvinky.

V prvom rade by sa malo vyriešiť financovanie celého systému v nadväznosti na ujasnenie tokov financií v zdravotníctve. Musia sa presne stanoviť pravidlá, že kto a koľko bude prispievať do tohoto systému. Súčasný systém odvodov je zlý a dáva možnosti rôznych špekulácii a tie sa aj dejú. Je maximálne špatné, že štát garantuje príjmy pre súkromné poisťovne. Mix štátom garantovaných tokov financií a súkromných prijímateľov týchto prostriedkov v tomto hybridnom systéme zdravotníctva treba zrušiť. Treba jednoznačne určiť odkiaľ pokiaľ je to štátne a kde súkromné. Štátom garantovanú zdravotnú starostlivosť musí zabezpečiť a vykonávať jedine štát a aj financovať, pre súkromný sektor je tu všetko ostatné ako v poisťovaní tak aj v poskytovaní služieb a je toho dosť.

Financovanie zdravotníctva by malo byť postavené na troch základných pilieroch:

  • Štátne financovanie
  • Zákonné zdravotné poistenie
  • Súkromné zdravotné poisťovne

Štátne financovanie zdravotníctva spočíva v investovaní do výstavby a modernizácie siete zdravotných zariadení a tým zabezpečení plošnej zdravotnej starostlivosti a ide priamo zo štátneho rozpočtu. Je to  presne to isté ako keď štát zabezpečuje budovanie cestnej siete a diaľnic aby pomohol jednotlivým regiónom – čiže ozdravil ekonomiku. Toto musí zabezpečiť aj pre občanov, lebo zdravý občan je základ dobrej spoločnosti. Pomocou siete štátnych zdravotných zariadení zabezpečiť ústavné právo občana. Treba budovať mestské, miestne, okresné a krajské zdravotné zariadenia na rôznych úrovniach vybavenia aby sa pokrylo celé spektrum zdravotnej starostlivosti.

Zákonné zdravotné poistenie je na princípe štátom spravovanej zdravotnej poisťovni, do ktorej bude každý občan platiť základné zdravotné poistenie. Toto poistenie zaručí základnú zdravotnú starostlivosť pre každého občana.

Súkromné zdravotné poistenie je ako nadstavba nad štátnym. Tu si bude môcť každý občan zaplatiť taký rozsah zdravotnej starostlivosti aký mu daná poisťovňa ponúkne. Nie je to povinné a ani štát nebude garantovať súkromným spoločnostiam výber financií. Platca sa bude musieť na tomto priamo podieľať a to tým, že mu do nákladov bude uznaná len polovica poistenia.

Týmto systémom občan dostane voľnosť výberu a možnosť zníženia odvodov, ale súčasne aj preberie zodpovednosť za svoje zdravotné zabezpečenie. Každý bude mať také zdravotné zabezpečenie aké sa rozhodne si zaplatí.

Zdravotné poistenie by malo byť diferencované. Občania si už zvykli na to, že sa dá rôzne poistiť a pripoistiť na rôzne životné situácie a preto nevidím problém toto uplatniť aj v zdravotníctve. Zjednodušene by sa to dalo prirovnať k poisteniu automobilov. Keď dokážu poisťovne poistiť takú rozsiahlu cenovú škálu a garantujú jeho opravenie v značkovom servise tak nie je dôvod aby to nefungovalo aj v zdravotníctve. Nikdy som nepočul, že by servis mal problém pre poistné plnenia.

Prvý stupeň poistenia by bol povinný, keďže štát garantuje základnú zdravotnú starostlivosť. Musí stanoviť rozsah služieb a výšku odvodu pre základné – zákonné zdravotné poistenie. Nakoľko sa bude garantovať zdravotná starostlivosť na jednej úrovni pre všetkých, tak by mala byť aj jedna základná sadzba pre všetkých. Každý by platil rovnako vrátane štátu. Je to spravodlivé a zamedzí sa rôznym špekuláciám a do systému nakoniec pritečie viacej zdrojov. V základnom poistení by boli zahrnuté pohotovosti, všeobecní – obvodní lekári, základná starostlivosť v štátnych nemocniciach,...
Druhý stupeň poistenia by bol dobrovoľný len čiastočne a to percentuálnou výškou odvodu z príjmu. Tu by sa mohol platca rozhodnúť či dá 100%, alebo 50% z predpísaného odvodu. V prípade, že poistenec dá len 50% z predpísaného odvodu, ten ide celý do štátnej poisťovne za čo mu budú poskytnuté ďalšie zdravotné služby v štátnych zdravotných zariadeniach nad rámec základného, a aj v súkromných zdravotných zariadeniach. Druhých 50% odvodu môže poukázať do súkromnej poisťovne, ktorá mu za to poskytne nejaký balík  služieb.
Tretí stupeň poistenia je postavený čiste na dobrovoľnosti platiteľa a len určitá časť sa dá zahrnúť do odvodovej – nákladovej časti príjmu. Bude slúžiť na nadštandardné zdravotné služby a vyberať ju budú súkromné zdravotné poisťovne. Rozsah poskytnutých služieb je individuálny pri  každej poisťovni.

Pri výpočte odvodov by sa vychádzalo z priemernej mzdy pri základnej sadzbe - čiže zákonnom poistení. V ďalších stupňoch už z reálnej mzdy. Týmto by sa poistenie moc nenavýšilo ani pre nízko príjmové skupiny a solventnejší by zase mali možnosť sa pripoistiť. V podstate by sa ale všetkým výrazne znížilo odvodové zaťaženie. V súčasnosti si už veľká časť občanov pripláca zo svojho za služby nadštandardné a takto by to mohli mať v rámci poistenia.

V percentuálnom vyjadrení by sa v prvých rokoch celkový odvod do nemocenského poistenia zostal na súčasnej úrovni 14% a to  v delení 8% zákonné poistenie, 4% druhý stupeň a 2% do súkromných poisťovní.  V druhom stupni sa bude môcť poistenec rozhodnúť kam dá  2%,  alebo si ich nechá a tým zníži svoje odvodové zaťaženie. Tretí stupeň je dobrovoľný a tak isto pri neplatení znižuje aj odvodové zaťaženie. Poistencom ale treba vysvetliť, že základné poistenie nebude už poskytovať všetko to, čo dnes dostávajú, a že pokiaľ budú chcieť ušetriť na odvodoch, tak je to na úkor ich zdravotného zabezpečenia. V prípade, že si budú tieto odvody platiť v plnej výške budú dostávať viac ako doteraz. V ďalších rokoch by sa dalo zákonné poistné znížiť o cca. 2% .

Ivan Mendrej

kandidát č. 27 za Demokratov Slovenska - Ľudo Kaník (č.4)
 


    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?