Je to taký zvláštny paradox, že práve tí najchudobnejší stoja túto spoločnosť najviac.
Priemerne zarábajúci občan sa vie o seba postarať na celkom slušnej úrovni už počas života. Produkuje zdroje do štátneho rozpočtu do jednotlivých odvodov a tak očakáva, že po ukončení produktívneho veku bude o neho patrične postarané. Žije v predstave, že tým ako platí všetky možné dane a odvody si udrží primeraný životný štandard aj v dôchodku. A tu zrazu príde prekvapenie.
Nie sú na to financie!!
A tak keď sa teda zamyslime že prečo je to tak, zistíme, že jeden z najväčších dôvodov je ten, že ich odčerpávajú zo systému tí málo príjmoví, alebo bez príjmoví občania.
Celý život v podstate produkovali veľmi málo alebo nič a tak aj keď zaplatili a odviedli čo mali bolo to málo na to aby mali na konci produktívneho veku dosť. A keďže je nejaké finančné minimum tak sa na túto skupinu musí doplácať už počas produktívneho veku zo spoločného a neskôr aj na dôchodky.
Títo občania po desiatich rokoch poberania dôchodku a následných valorizácii, majú výrazne viac ako im prináleží z toho čo zarábali v produktívnom veku. A to nehovorím o zdravotnom zabezpečení, na ktoré potrebujú v prevažnej miere omnoho viac finančných nákladov ako tí bohatší. Je to spôsobené hlavne horšími životnými podmienkami, stravou a celkovým životným prostredím. Z ich malých príjmov si nedokážu viac zabezpečiť.
Tento stav sa nedá úplne odstrániť, lebo nie každý je toho schopný, ale je tu riešenie ako ho minimalizovať. Nízko príjmové obyvateľstvo nie je dobré pre ekonomiku štátu a preto tento problém treba riešiť.
Podporovať takých zahraničných investorov veľkými finančnými stimuly, ktorý sem prichádzajú hlavne pre nízke mzdové náklady je úplný nezmysel.
Len ekonomicky silní občania môžu vytvoriť ekonomicky silnú spoločnosť - štát.
Pre vyriešenie tohto problému treba vytvoriť také podnikateľské, zamestnávateľské a ekonomické prostredie, aby tí čo toho sú schopní sa mohli uplatniť a slušne zarobiť a bolo tak čo najviac tých, ktorí budú zarábať priemerne a nadpriemerne.
Môže sa to docieliť viacerými možnosťami a tá hlavná je, že sa znížia odvody a dane a pre pracujúcich zostane viacej financií na výplatnej páske. Pri správnom výbere daní a odvodov a hospodárení s nimi sa môžu znížiť hneď a to bez veľkých legislatívnych zásahov.
Ďalej je potrebné zabezpečiť následné :
Treba ďalej zjednodušiť podnikateľskú agendu a tak menej zaťažovať podnikateľov neproduktívnymi nákladmi.
Treba zaviesť tzv. Malú licencovanú živnosť – ktorá by za paušálny poplatok umožnila jednoduchšie vykonávať určité činnosti v službách bez zbytočnej agendy, ktorá veľa ľudí odrádza od toho aby sa dali na živnosť
Treba výrazne podporiť vznik malých rodinných firiem a to aj finančnými stimulmi
Treba treba zabezpečiť aby finančnú podporu dostal každý automaticky ked splní predpísané podmienky bez rôznych výberových konaní – odstráni sa tým značne súčasná korupcia
Treba zrušiť zbytočné odvody u ľudí pracujúcich na dohodu.
Treba zaviesť „Super hrubú mzdu“ aby tak každý videl čo odvádza a mohol sa tak slobodne rozhodnúť čo si bude platiť a ako so svojimi príjmami naloží
Treba čo najmenej štátu v systéme odvodov a nechať to na rozhodnutí jednotlivých platiteľov týchto odvodov
Treba reformovať celý štátny finančný systém a nastaviť reálne nové sadzby odvodov, upraviť výšku súčasných daní a zaviesť nové spravodlivejšie dane.
Takouto formou zostane viacej financií medzi obyvateľstvom a tým sa naštartuje vnútorná spotreba, ktorá v konečnom dôsledku zvýši výrobu, obchod a služby, čo bude mať za následok vznik nových pracovných miest vyšších miezd a tým aj vyšší výber do štátnej pokladnice.
Pre štát je v konečnom rade prínos aj ten, že bude musieť menej doplácať na nezamestnaných a nízkopríjmových a ušetrené prostriedky sa dajú použiť na ďalší rozvoj.